Stanislav Kacl’k

Tri kr‡tke studentskŽ

Recenzie na tri sœ*a*nŽ filmy z Art Filmu 2001

June 29, 2001

Po celà tà*de˜ som prin‡sal poh*ady na najzauj’mavejsie filmy sœ*a*iace na tohtoro�nom Art Filme. Na z‡ver by som v‡m r‡d aspo˜ stru�ne pribl’*il este tri kr‡tke studentskŽ filmy zo sœ*a*nej kateg—rie Na ceste.

Pre filmovàch div‡kov odchovanàch na westernoch je kreslenà film’k LenivŽ letnŽ odpoludnie akiste vyslovenou pochœ*kou. V tejto kr‡tkej balade o dvoch pisto*n’koch a supovi n‡jdu vtipnŽ odkazy na zn‡me westerny, klasickŽ aj spaghetti. Z novs’ch filmov napr’klad na Matrix. Re*isŽr Bert Gottschalk s’ce pou*il striedme vàtvarnŽ riesenie (mierne tie˜ovan‡ kontœrov‡ kresba), vàznamovo vsak isiel •alej, ne* by len prosto naskladal z‡berovŽ a strihovŽ klisŽ z westernov a ak�nàch filmov. Animovan‡ technika mu umo*nila, aby tieto stereotypy filmovej re�i hyperbolizoval, pr’padne ich rozbil humornàmi odbo�kami. A este nie�o. V klasickej kovbojke mus’ v*dy zv’*azi* kladnà hrdina v bielom klobœku. V tomto filme je to inak. Kde sa dvaja bijœ, tam sa m™*e sta*, *e zv’*az’ tret’.

Animovanà film Moloch charakterizovali jeho autori Ales Pavl’k a Michal Kudl‡�ek zo Zl’nskej filmovej skoly ako komornŽ sci-fi s industri‡lnou z‡pletkou. N‡jdete v ˜om ove*a viac. M˜a chytila u* zauj’mav‡ expoz’cia a celkov‡, nerozpakujem sa poveda* ãtermin‡torovsk‡Ò atmosfŽra filmu, dosiahnut‡ prepracovanàm nasvieten’m scŽny. Oko div‡ka sa potes’ mno*stvu makrodetailov a oddàchne si pri jazd‡ch po vyrovnanàch radoch skrutiek, ktorŽ sœ jednak akàmisi �asovàmi predelmi a z‡rove˜ vàrazne rytmizujœ obraz. Prekvapivà dejovà zvrat v•aka skvelŽmu na�asovaniu priam kopne dej dopredu a div‡k sa potom a* do konca nestihne �udova*, �o narob’ s dobre zabehnutou industri‡lnou masinŽriou jeden malà chrob‡�ik.

Holandskà film Obrovskà Harry a Institœt umelŽho umenia *‡nrovo le*’ na pomedz’ sci-fi a fake documentary. Ako ma uistil autor scen‡ra a re*isŽr v jednej osobe Luuk Bouwman (na fotografii), Institœt umelŽho umenia (IAAA) naozaj existuje, prinajmensom jeho webov‡ str‡nka. Hoci je jasnŽ, *e ide o mystifik‡ciu, ot‡zky, ktorŽ film kladie, sœ autentickŽ a jednŽho d˜a budœ mo*no aj aktu‡lne. Ak takmer vsetko, �o *udia doteraz vyrobili, prevezmœ stroje, pre�o by mala osta* vànimkou vàroba umenia? Tento n‡zor zast‡va aj Obrovskà Harry, riadite* vyssie spom’nanŽho institœtu. Harry je s’ce len po�’ta�ovà systŽm, vàtvor umelej inteligencie, ale zato sa u* presl‡vil ako spev‡k v r™znych hudobnàch *‡nroch. Okrem toho sa venuje osvetovej pr‡ci a predn‡sa o budœcnosti umenia a techniky. Film je rekonstrukciou h*adania tejto vplyvnej osobnosti, ktorœ je *a*kŽ zastihnœ* a oslovi*. Kàm sa to autorovi filmu definit’vne nepodar’ a dozvie sa z ãœstÒ Harryho, *e interview nedostane, preto*e on, Harry, ho pova*uje za zbyto�nœ osobu pre •als’ vàvoj kinematografie, absolvujeme za n’m celkom zauj’mavœ cestu. N‡vstevy a vàstavy v Institœte, rozhovory s jeho zamestnancami, uk‡*ky z hudobnej tvorby Harryho, �i rozkosnŽ interview s �lenmi skupiny Sonic Youth, ktor’ n‡m vysvetlia, ako ve*mi Harry ovplyvnil dnesnœ popmusic. A ako bude vyzera* budœcnos* z poh*adu p‡na direktora Institœtu? Vcelku optimisticky. Vsetky styri druhy *ivota na Zemi (zvierat‡, rastliny, stroje, *udia) m™*u harmonicky koexistova* a spolupracova*. Netreba sa b‡*, *e n‡s stroje zni�ia, sme pre nich nenahradite*n’. Z poh*adu stroja je toti* �lovek ãopica, ktor‡ p’se softvŽrÒ.

Dnes porota vyhl‡si vàsledky deviateho ro�n’ka filmovŽho festivalu Art Film. V pondelok ich uverejn’me v inZine. S‡m som zvedavà, �i sa niektorà z filmov, o ktoràch som p’sal, ocitne medzi ocenenàmi.